Škrečkovia-druhy
Škrečok poľný(Cricetus cricetus)
Tento hlodavec žijúci vo voľnej prírode dosahuje 2o-35 cm a aj s jeho váhou 200-500 gramov. Môžeme o ňom povedať,že patrí medzi najväčšie hlodavce.Charakteristické je preň jeho pestré sfarbenie.Koncom augusta upadajú škrečky poľné do zimného spánku,ktorý je však prerušovaný,aby sa mohli najesť zo svojich zásob.Napriek nim však škrečok stráca tretinu svojej celkovej hmotnosti.Samičke sa narodí 4-12 mláďat,no tento počet veľmi rýchlo klesá.Aj preto je škrečok poľný vyhlásený za chránený druh. :)
Škrečok zlatý(Mesocricetus auratus)
Krátka história škrečka zlatého
V roku 1839 objavil zoológ George Waterhouse škrečka zlatého v blízkosti mesta Alepoo. Pomenoval ho Cricetus auratus, čo znamená, škrečok zlatý. Takmer až o sto rokov neskôr sa podarilo profesorovi Aharoniovi zo zoologického oddelenia Univerzity v Jeruzaleme odchytiť prvého živého zlatého škrečka. V hlbokej nore našiel matku s asi 12 mláďatami, z ktorých prežili len tri. Keďže sa rýchlo rozmnožovali, koncom roka ich žilo v zajatí už okolo 300. Škrečkovia dostali dodnes platné označenie: Mesocricetus auratus, škrečok zlatý stredný. ,,Stredný" preto, lebo sú menší ako škrečok poľný (Cricetus) a väčší ako trpasličie škrečky (Cricetulus). Po roku 1945 sa stali najobľúbenejšími domácimi miláčikmi aj v Európe.
Opis škrečka zlatého
Škrečok zlatý je rozšírený západne od Kaspického mora a v oblasti, ktorá leží medzi Kaspickým a Čiernym morom. Je veľký asi 15cm a dožíva sa od 2 do 4 rokov. Pri škrečkovi zlatom existuje veľa farebných mutácií. Podľa základných kritérií, čiže farba srsti, dĺžka srsti, vzor bielej srsti, sa škrečky zlaté delia do typových skupín.
FARBA SRSTI: zlatá, škoricová, hrdzavá, šedá, krémová, biela, čierna,...
DĹŽKA SRSTI: kráka ,dlhá, dlhá vlnitá, hladká saténová, bezsrstý škrečok
VZOR BIELEJ SRSTI: pruhovaný, prevažne škvrnitý, biela prechádza do inej farby, prevažne škvrnitý aj na bruchu
Škrečok džungarský(Phodopus sungorus)
Myslím si,že škrečok zlatý má v škrečkovy džungarskom veľkú konkurenciu.V posledných rokoch začína byť totižto tento hlodavček veľmi rozšírený v obchodoch,čiže aj v domácnostiach.Vďaka jeho 9-cm sa zaradil do skupinky trpasličích škrečkov.Jeho dĺžka života je kratšia ako u škrečka zlatého,sú to cca 2-3 roky.Na jeho sivohnedom chrbátiku sa tiahne tmavý uhorový pás.Boky tela,bruško a chvistík sú biele.Vyskytuje sa v dvoch poddruhoh.Prvý-Phodopus sungorus campbelli, je hnedý až sivý.Väčšinou sa neprefarbuje do zimnej srsti.Druhým poddruhom je Phodopus sungorus sugorus-jeho srsť je akoby zimná.Má bielu,prípadne svetlosivú farbu s tmavším pásom.Oba poddruhy škrečka džungarského sa v prírode vyskytujú v Kazachstane,Altaji,západnej Sibíri a v Mongolsku.Živý sa nielen semenami, ale požiera i rozličný hmyz a húsenice.V zajatí ich môžeme chovať aj v pároch.Mláďatá sa kotia holé a slepé a až na 1o. deň sú osrstené a na 11. deň sa im otvárajú očné mihalnice.Škrečky džungarské upadajú do zimného spánku iba pri dlhodobom ochladení.Ku kupovanému krmivu pridávame aj ovocie a zeleninu.:)
Škrečok Roborovský(Phodopus roborovskii)
Tento škrečok je najmenším žijúcim škrečkom,čím robí spoločnosť škrečkovy džungarskom v trpasličej skupine.Jeho veľkosť je len 5,5 cm.Má robustné,no malé a krátke telíčko,veľkú,no krátku hlavičku a malé,okrúhle a len slabo ochlpené ušnice.Nohy sú krátke,chodidlá osrstené.V zime mu srsť bledne.Žije v Mongolsku,Rusku v oblasti susediacej s Mongolskom a v Severnej Číne.Vyhýba sa vegetácií so súvislím porastom.Vyhrabáva si diery hlboké 500-1000 mm,ktoré vyúsťujú do rozšírených komôr a vystieľa si ich srsťou.Dožíva sa okolo 2 rokov.Na chov v domácnosti je vhodný.Neodporúčam ho však veľmi neskúseným a malým chovateľom,kôli jeho rýchlosti a vrtkosti.Mohlo by sa totižto stať,že sa Vám vyšmykne a spadne z väčšej výšky,čo môže spôspbiť vážne poranenia, ba dokonca smrť!! :)
|
|
|
